Inhalovať znamená vdychovať jemne rozptýlené liečivé a preventívne pôsobiace lieky aj podporné látky a u futbalistov sa dnes stáva opäť vyhľadávaným spôsobom nielen pri liečbe mnohých chorôb dýchacieho systému, ale aj ako ich aktívna prevencia a posilnenie dýchania pred a po náročných fyzických výkonoch aj pri regenerácii (zotavovaní) po nich.
Históriu má naozaj zaujímavú. Prvý údaj o inhalácii je známy už od r. 4000 pred naším letopočtom (n. l.), keď bolo popísané vdychovanie dymu z dnes dopingovej rastliny durman. V Egypte (2000 pred n. l.) bola popísaná inhalácia dymu z listov čierneho blenu. Nestor antickej medicíny grécky lekár Hippokrates (460 – 370 pred n. l.) a jeho žiaci s úspechom používali inhaláciu zmesi horúcich pár durmanu a eukalyptového oleja v liečbe astmatických záchvatov, pre zlepšenie dychovej sily a na podporu výkonnosti. Po objavení Ameriky sa zistilo, že podobným spôsobom postupovali pri terapii dýchacích problémov aj Indiáni, najmä tí juhoamerickí.
Prešla dlhá doba kým po prvý raz označil anglický lekár a astronóm John Mudge v roku 1778 cínovú nádobu na získanie ópiových výparov ako „inhalátor“ a o pár rokov neskôr sa objavujú prvé cigarety s durmanom, ktoré sa používali v liečbe astmatických záchvatov. V roku 1847 bolo postavené prvé inhalatórium vo francúzskych kúpeľoch Euzet les Bains. Ešte pred vznikom Československa bolo v roku 1902 v Luhačoviciach vybudované prvé inhalatórium a v roku 1923 sa podstatne rozšírilo a stalo sa tak najväčším inhalatóriom v strednej Európe. V roku 1929 bola popísaná inhalácia roztokov adrenalínu a vývoj neustále pokračuje. V súčasnosti sú dostupné už vysoko účinné inhalátory, ktoré pomocou tlaku vzduchu premieňajú liečebný alebo regeneračný roztok na aerosol (jemnú mlhovinu), ktorá preniká do dýchacích ciest, kde pôsobí protizápalovo, zmierňuje opuchy slizníc a „prečisťuje“ dýchacie cesty. Pri vdychovaní dochádza k znižovaniu tvorby hlienu, ktorý sa stáva redší, ľahšie sa vykašliava, hltan a ústna dutina sa dezinfikujú. Inhalovanie pôsobí úľavu a účinná látka sa prakticky okamžite vstrebáva do krvi, čo spôsobuje jej rýchle účinky..
Molekulárny vodík obsadzuje v súčasnosti prvé miesta na poli lekárskeho výskumu. Japonskí vedci zistili, že práve on sa javí ako najúčinnejší antioxidant a jeho aplikácia je možná aj prostredníctvom inhalácie. Toto tvrdenie bolo podporené ďalšími vedeckými štúdiami aj praktickým používaním. Vzhľadom na veľmi malú veľkosť vodíka (0,24 nanometrov – 0,24 bilióntina metra) sa šíri po celom tele v sekundách a preniká do všetkých tkanív, buniek a bunkových zložiek. Týmto poskytuje rýchlu ochranu pred poškodením voľnými radikálmi a oxidatívnym stresom, ktorý vyvoláva fyzická záťaž. Vďaka veľkosti vodíkových molekúl môže poskytnúť ochranu ako vo vnútri, tak aj mimo buniek. To zahŕňa bunkové membrány, vnútorné bunkové prostredie, mimo-bunkovú tekutinu, plazmu, ostatné vonkajšie povrchy buniek, orgánov a všetkých tkanív, vrátane mozgového tkaniva, kam preniká cez krvno-mozgovú bariéru. Z uvedeného vyplýva aj výhoda molekulárneho vodíka oproti organickým antioxidantom, ktorých molekuly sú veľké, nedostanú sa do vnútra buniek a musia čakať, až voľný radikál vyjde von, aby ho zachytili. Ich účinky majú pomalý nástup – týždne až mesiace a voľné radikály naopak dostatok času, aby škodili.
Inak – molekulárny vodík je molekula, ktorá sa prirodzene vyskytuje v našom tele – vyrába ju črevná flóra pozitívnych mikroorganizmov. Jeho produkcia v našom tele však vzhľadom na súčasné prostredie a na podmienky v ktorých žijeme, nie je celkom dostatočná. Na zvýšenie jeho tvorby je výhodné používať niektoré špeciálne druhy probiotických kultúr.
Intenzita záťažového oxidatívneho stresu sa môže zvyšovať na nebezpečnú úroveň, pokiaľ nemá telo dostatok vlastných obranných mechanizmov. Nadmerný oxidatívny stres a s ním spojené poškodzovanie tkanív môže byť dôvodom závažných poškodení organizmu futbalistu. Molekulárny vodík pracuje ako selektívny („prieberčivý“) antioxidant, ktorý zlikviduje iba nebezpečné radikály v akejkoľvek koncentrácii, ale tie užitočné zachová. Práve tento proces je považovaný za najsilnejšiu ochranu proti oxidatívnemu stresu, ktorý má úzku súvislosť s mnohými civilizačnými ochoreniami.
Hráči, trpiaci bolestivosťou kĺbov, pociťujú úľavu. U futbalistov trpiacich migrénami došlo k vymiznutiu týchto stavov. Hráčky pocítili zníženie alebo vymiznutie príznakov spojených s predmenštruačným syndrómom a bolestivou menštruáciou. Hráči si chvália zvýšenie potencie. Prejavy alergie u trpiacich sennou nádchou alebo alergickým zápalom spojiviek sa tiež znížili. Po chirurgických zákrokoch dochádza k rýchlejšiemu hojeniu rán. Väčšina futbalistov si chváli lepšiu kvalitu spánku, telesnú a duševnú sviežosť a menej únavy. Molekulárny vodík hydratuje pokožku a zlepšuje pleť. U futbalistov s nadváhou dochádza k redukcii telesnej hmotnosti.
Bola tiež zaznamenaná rýchlejšia regenerácia svalového tkaniva po záťaži, zlepšenie celkovej kondície a vitality. Molekulárny vodík eliminuje obsah kyseliny mliečnej, ktorá sa do svalu vyplavuje pri anaeróbnej záťaži a je príčinou bolestivosti z prekysleného svalstva.
Náplňou pre inhalátor je destilovaná voda, ktorú zakúpime v lekárni a je „pitná“ (pozor – nie technická, ktorú dávame do auta!). Pri tomto procese inhalácie sa používa aktuálne najpokrokovejšiu vodíkovú technológiu na svete. Dôležitou informáciou je, že podpora výkonnosti a regenerácie prostredníctvom inhalácie molekulárneho vodíka, nie je z pohľadu dopingu zakázaným podporným prostriedkom.
Tieto zariadenia, rovnako ako ďalšie vodíkové produkty dodáva špecializovaná spoločnosť H2 World Health and Beauty Company s r.o. (www.H2world.world).
MUDr. Pavel Malovič